"Ale mě to nezajímá!"

11. května 2015 v 14:32 | Mič |  Bez pointy
V našich úbohých životoch plných neférovosti je možné asi skutočne všetko. Dennodenne sa o tom presviedčam keď kráčam preplnenými ulicami minimestečka, v ktorom sa snažím dokončiť stednú školu. Viem, že sa nepatrí počúvať cudzie rozhovory, ale občas sa mi k ušiam donesie výrok, ktorý ma len utvrdí v tom, že základnou a funkčnou jednotkou všetkých ľudí nie je bunka, ale hlboko zakorenený "mámvpičizmus". Ako to najinteligentnejšie (berte to ako silnú iróniu, ľudia sú najsprostejšie bytosti) sme si zvolili v prevažnej väčšine tú ľahšiu cestu, kde môžeme podliezť všetky prekážky, ktoré nám aj tak padnú na hlavu, namiesto toho, aby sme ich svižne preskočili. Ale to je pochopiteľné, na prekonanie hocičoho je potrebná určitá námaha.
A tak tu stojíme v našich zatuchnutých mestách, inhalujeme výpary z továrni a vôbec... dýchame chemikálie, vraždíme seba aj prírodu, jeden druheho a druhý osemdesiatehošiesteho a bez všetkého sme ochotní si vybrať luxusné kožušiny na stenu pred záchranou druhu. To je tá naša ľudská logika. Ale veď stojíme na vrchole potravinového reťazca, vieme rozmýšľať a vyrábať si nástroje, tak prečo by sme sa nenazývali pánmi sveta.
Je skutočne znepokojujúce, že sa skoro všetci starajú len o peniaze a nie o životné prostredie a tie pravé hodnoty. A je najzaujímavejšie, že aj táto znepokojujúca vec zaujíma len minimum ľudí. Čo sa týka problémov, ktoré ako ľudská rasa spôsobujeme, to máme piči, ale akonáhle je niekto iný, vzniká silná potreba preriešiť všetko čo sa dá - aj obsah žalúdočných štiav. Do detailov. Veď máme aspoň niečo, prečo sa oplatí žiť. Veď načo riešiť vlastný život, keď je tak na hovno. Radšej sa starať o sračky druhých, všakže? A srať na celého Rusóa aj s jeho primitívnymi výrokmi o slobode, lebo ani tie nás nezaujímajú. Ani sloboda. A mám taký pocit, že už ani to, či žijeme, pokiaľ nemáme plnú peňaženku.
Nemám rada ľudí a nezaujímajú ma. Veď som napokon človek a tiež mám v sebe ten mámvpičizmus hlboko zakorenený.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 umbajz umbajz | 11. května 2015 v 15:24 | Reagovat

tak přesně tenhle problém jsem kdysi řešil hodně dlouho. po letech bádání jsem dospěl k závěru, že jediná cesta ven je sobeckost... nebo "mámvpoičizmuz". dneska nikoho nezajímá, jak se věci mají a jak se dají ovlivnit. je to krásně vidět na rasové otázce. proč všichni nadávají na cikány, místo toho, aby se ptali, jak se možný, že se to vůbec děje?proč se neptají sami sebe, proč mají svůj život tak v píče? vzdělání je ten problém. výchova a vliv okolního prostředí. současná namyšlenost a výra, že "já jsem ten nejlepší". někdy je lepší se ptát: "Jsem já správný člověk?" a ne: "Jsou oni špatní?".

2 elyrose elyrose | Web | 12. května 2015 v 17:36 | Reagovat

Troma slovami: Horror zvaný realita

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama