Fight war not wars, destroy power not people.

27. června 2015 v 13:02 | Mič |  Bez pointy
Na starom blogu som našla článok, ktorý súvisí celkom so situáciou posledných týždňov. Je rok starý, ale stále ho možno uplatniť a tak si ho hádžem sem, aby som naň nezabudla.


Sedím v aute. Za sklami poletuje sneh a mihá sa krajina. Vysoké hory sa nápadne zarezávajú do sivej oblohy. Za iných okolností by som ten pohľad považovala za čarovný, no dnes nie. Myšlienky sa valia jedna za druhou a ja ich nestíham odháňať. Čo sa to deje okolo mňa? Mlčky pokrútim hlavou vediac, že nikto môj tichý protest nepočuje. Zatváram oči a hlasná hudba sa vpletá do mojich myšlienok...

"You hate these corporate killers but you fucking keep on paying
For the products you don't need
You share with them their fucking greed
And responibility for those who died
Their exploitation and genocide
All the shit you fucking hate
Too blind to see that you helped create"

Ale ako prinútiť hluchého počúvať? Ako ukázať slepému to, čo je skutočne zlé? Každý vidí zlo len tam, kde ho chce vidieť. Ľudia sú ochotní potlačiť svoje vlastné názory pre akési "vyššie" ciele spoločnosti, ktoré dopadnú aj tak katastrofou. No oni to nevidia. My to nevidíme. A keď vidíme, opantá nás bezmocnosť a zúfalstvo, keď si uvedomíme, že je možno už neskoro...


Ale ako môžme niečo zmeniť? Moc v rukách majú ľudia, ktorí okrádajú každého z nás a nikto sa nad tým nepozastaví. Svoje miestečko na svetle si vydupávajú extrémisti, ktorí čo nevidieť začnú trestať ľudí za to, že vôbec sú. Áno, ľudí. Všetci sme jeden druh, no keď už sme slepí voči tomuto, asi je nám súdené bezcieľne sa potulovať po bojových poliach, začínať nezmyselné vojny kvôli farbe pokožky či vierovyznaniu a zabíjať sa navzájom, ako keby to bolo to najlepšie, čo môžme pre tento svet urobiť.


Keď pozerám do zrkadla, je mi zle... je mi zle z ľudí, zo štátu, zo sveta... je mi zle z toho, že som človek, hoci sama neznášam násilie a ubližovanie nevinným. Myslím, že je to jasné. Nepovažujem vojakov za hrdinov, keď odídu so žiariacimi očami do vojny aby zabíjali. Nepáči sa mi, že nejaké duté plešaté hlavy si myslia, že sú niečo viac. Nepáči sa mi, že ľudia pôsobiaci ako autority len klamú, kradnú a priživujú sa. Nepáči sa mi, že ľudia násilím berú z prírody všetko, čo chcú a zničia tým omnoho viac, ako by kedy mohli vybudovať. Nepáči sa mi, že ľudia idú na desať rokov do väzenia za prechovávanie drog a vrah je pustený po troch rokoch na slobodu za dobré správanie. Nepáčia sa mi krádeže, vraždy, znásilnenia, ktoré sa stali bežnou súčasťou nášho života. Ale najviac sa mi nepáči, že nikto nie je ochotný priznať to a bojovať za to, v čo verí aj inak, ako pomocou zbraní.

A východisko? To, žiaľ, ľudská hlúposť nenájde asi nikdy...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sharpobjects sharpobjects | 29. června 2015 v 19:01 | Reagovat

krasny obrazok, ten posledny.
podla mna by sa dalo mnoho problemov dnesneho sveta a spolocnosti eliminovat lepsim vzdelavanim, ktore by viedlo ludi ku vzajomnej tolerancii a respektu. ale ludia inklinuju k svojim dogmam, nechavaju sa ovladat strachom z neznameho a potom je, ludovo povedane, vsade bordel ako pica.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama