"Jeden den v cizím těle"

1. června 2015 v 10:38 | Mič |  Bez pointy
Myslím, že ľudia stratili toleranciu. Ako keby to bol výsledok prirodzeného vývoja. Ona jednoducho zmizla. Ponižujeme sa navzájom v snahe zvýšiť svoje sebavedomie, ubližujeme si, zabíjame, kradneme, znásilňujeme. Rousseau raz povedal, že príčinou vzniku nešťastia je ľudský egoizmus, ktorým si privlastňuje človek to, čo nie je jeho. A s odstupom času, keď sa zamýšľam nad tým... Mal pravdu.
So vznikom súkromného vlastníctva išlo doprdele všetko, čo ako tak udržovalo "spoločnosť" v rámci nejakého priemeru. Začali sa prehlbovať rozdiely medzi ľuďmi a namiesto trvalého riešenia sa vybudovali systémy, ktoré tým silnejším jedincom dovolovali viac. A slabších, menej šťastných utláčali. Nehovorte mi, že to tak nie je, keď to vidím aj v dnešnej dobe, na vlastné oči. Jediná vec, na ktorej ľuďom záleží, sú životy druhých. Každý si závidí všetko, aj to, čo ten druhý vlastne ani nemá a každý by chcel prežiť aspoň jeden deň v inom tele. Stať sa niekým iným. Utiecť pred problémami a strčiť hlavu pekne hlboko do piesku.
Áno, bolo by to pekné, začať skutočne odznova. V nejakom inom tele. Bolo by to dokonca pekné, aj keby to malo trvať len jeden deň a vrámci tejto skúsenosti by sme mohli vidieť svet z uhla pohľadu niekoho iného. Na okamih by to zlomilo každého z nás...
Strach z neznámeho je totiž brutálna sviňa. Teraz si skacká okolo mňa, pretože stojím na prahu zmien, na prahu toho veľkého života mimo osídiel učebníc. A tak rada by som si to všetko vymenila s niekým iným... Aspoň na jeden deň uniknúť od toho, čo sa deje na okolo... No kam by som sa týmto únikom dostala? Veď každý má svoje problémy... A hoci mne by sa ten jeden deň v koži niekoho iného mohol zdať ako dobrý nápad, on samotný by už asi tak neuveriteľne geniálny nebol.
Aj tak je to všetko jedno. Na to, aby sme skúsili všetko, čo chceme, zažili všetko, čo chceme, nepotrebujeme iné telo. Pretože telo nás nelimituje nijak. Jedinou vecou, ktorá nás drží pri zemi, ďaleko od našich snov, je špinavé duševno a starodávne zvyky a tradície, ktoré nám umožnili prijať fakt, že sa nemôžme len tak zdvihnúť a odísť, pretože bez majetku sme nikto.
Ak by som mala byť jeden deň v cudzom tele, chcela by som nechať svoju vlastnú myseľ v tom predošlom. Chcela by som byť niekým iným. Bez spomienok, bez obmedzení. Len byť človekom. Ale skutočným a ľudským, bez strachu zo zmien, bez strachu zo žitia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 elyrose elyrose | Web | 9. června 2015 v 1:39 | Reagovat

Páčia sa mi tvoje úvahy, ja by som ale asi do iného tela ísť nechcela :-D bála by som sa že stratím seba, nebrala by som to ako krok do predu.. niečo čo ma môže niečomu priučiť. Neviem ako by som to brala ale pocit zmeny takým spôsobom by som jednoducho neprijala. Ako veta ktorú môj obľúbený autor veľa krát v knihách používa "všetko má svoje miesto." Zlé veci taktiež patria k človeku, tiež to tovorí to čím sme, ale niekto toho má menej a niekto viac.. je len na nás ku ktorej strane sa prikloníme. Tým pádom, nemôžeme všetkých ľudí hádzať do jedného vreca aj keď zdieľame zlé veci..stále je tu ten fakt že v inom rozložení :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama